Historia Obce Kvašov

 

Kvašov

V chotári obce sa nachádzalo veľké hradisko na Ostrej Hore, ktoré patrí k významným objektom osídleným už v neskorej dobe bronzovej a staršej dobe železnej. Na Ostrej Hore sa  doteraz našlo niekoľko kamenných a bronzových predmetov- osličky, ihlica s dvojkonickou hlavicou, kostené šidlo , ale aj malá hlinená plastika v tvare postavičky.

Najstarší doklad o prítomnosti človeka na území Kvašova je , že tu ľudia žili už v neolite(3-4 tisíc rokov pred naším letopočtom).Bolo to v lokalite Starice a Hôrka. V mladšej dobe bronzovej (asi 1000 rokov pred n. l.) sa zakladá opevnené hradisko na Ostrej Hore.

Slovanské sídlisko z 8. a 9. storočia pod Ostrou Horou pri Majeri. Slovania toto územie neopustili ani po páde Veľkej Moravy a preto možno predpokladať , že obyvatelia tohto sídliska neskoršie založili osadu Kvašov.

Prvá nepriama správa o Kvašove sa nachádza  v zakladajúcej listine Červeného Kameňa

-z roku 1354.pri popise chotárnych častí sa spomínajú kvašovské lazy, pravdepodobne ide o osadu Močiare.

Prvá písomná zmienka o Kvašove sa nachádza v donačnej listine vystavenej v Budíne 13.marca 1471 uhorským kráľom Matejom Korvinom, kde dáva za obnos 3600 pražských grošov hrad Lednica  a okolité dediny Felixovi Hnyedemu zo Sebyrzova. Medzi  dedinami

je uvedený aj Quazzow - Kvašov.

Listina sa nachádza  v Maďarskom Krajinskom archíve pod signatúrou DL-17185.

Pôvodne bola v obci pálenica a mlyn, veľké stavby chýbali.

Elektrifikácia obce bola v roku 1949. Napojenie na autobusovú dopravu v roku 1954.

 

Geografická charakteristika

Obec Kvašov leží v severnej časti Bielych Karpát. V dolnej časti obce je kopec Ostrá Hora vysoký 492 m. n m. Najnižší bod územia je 290 m. n m., najvyšší bod je 635 metrov nad morom, sú to svahy vrchu Závlačná v severozápadnom výbežku územia. Na západ od obce sa nachádzajú susedné Mikušovce, Červený Kameň a Tuchyňa ktoré patria do okresu Ilava. Na juhu sa nachádza obec Horovce, na východe obec Dolná Breznica a na severe Lednica, kde sa nachádza zrúcanina hradu. Obcou preteká potok Suchlica.

Dejiny obce

V chotári obce sa nachádzalo veľké hradisko na Ostrej Hore, ktoré patrí k významným objektom osídleným už v neskorej bronzovej dobe a staršej železnej dobe. Na Ostrej Hore sa doteraz našlo niekoľko kamenných a bronzových predmetov- osličky, ihlica s dvojkonickou hlavicou, kostené šidlo, ale aj malá hlinená plastika v tvare postavičky. Najstarší doklad o prítomnosti človeka na území Kvašova je, že tu ľudia žili už v neolite (3-4 tisíc rokov pred naším letopočtom). Bolo to v lokalite Starice a Hôrka. V mladšej dobe bronzovej (asi 1 000 rokov pred Kr.) sa zakladá opevnené hradisko na Ostrej Hore. Slovanské sídlisko z 8.9. storočia malo sídlo pod Ostrou Horou pri Majeri. Slovania toto územie neopustili ani po páde Veľkej Moravy.

Neskoršie dejiny

Prvá nepriama správa o Kvašove sa nachádza v zakladajúcej listine Červeného Kameňa z roku 1354, kde sa pri popise chotárnych častí sa spomínajú kvašovské lazy, pravdepodobne ide o osadu Močiare. Prvá písomná zmienka o Kvašove sa nachádza v donačnej listine vystavenej v Budíne 13. marca 1471 uhorským kráľom Matejom Korvinom, kde dáva za obnos 3 600 pražských grošov hrad Lednica a okolité dediny Felixovi Hnyedemu zo Sebyrzova. Medzi dedinami je uvedený aj Quazzow - Kvašov (listina sa nachádza v Maďarskom Krajinskom archíve pod signatúrou DL-17185).

Poloha obce na Slovensku, Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.